Existuje množstvo rybolovných techník na lov dravcov. Ako väčšina mojich kamarátov aj ja som prívrženec prívlače. Rodina, práca a ostatné povinnosti ma priviedli k tomuto spôsobu, ktorý na prvý pohľad pôsobí jednoduchým dojmom už z hľadiska vybavenosti. Zástancovia inej metódy lovu majú neúmerný pohľad na skutočnosť čo všetko zahŕňa tento spôsob. Mňa osobne začarovala prívlač neustálim experimentovaním, motaním sa pri vode ako aj sledovaním a pozorovaním možných úsekov na lovenie.

Väčšina začiatočníkov má pocit, že prívlač je neúčinná nakoľko pri prvých , druhých a x tých pokusoch nemajú dokonca ani záber a nie že príjemné spomienky a množstvo rýb ako si to na prvý pohľad predstavovali. Treba sa pohnúť ďalej a zistiť, že to má svoje obrovské čaro a čaro nielen s úlovkov ale aj z úcty k prírode. A to je hlavný dôvod, prečo som sa rozhodol písať články a vryť do povedomia prežité skutočnosti nielen svoje ale aj mojich skúsenejších a uctievanejších  kamarátov.

Na svitanie 16-teho nás čakala pokojná rieka z množstvom aktívnych rýb. Nemýlil som sa ani pri pohľade na množstvo rybárov, ktorý už usilovným spôsobom prerývali dno čarovnej rieky. Myslené priamky hodov a priťahovaní by na papieri pôsobili dojmom čmárania a chaosu. V skutočnosti je to aj tak. Predstavte si ako by ste sa cítili v koži ryby, keby nad vašou hlavou neustále lietali umelé nástrahy rovnakou rýchlosťou, rovnakou veľkosťou, druhom, farebnosťou. Tak toto je potrebné zmeniť pri love. Rýchlosť, smer, hĺbku, farbu, tvar a množstvo iných vecí.

Skúsený priateľ hneď zistil, aké druhy a veľkosti sa na danej rieke používajú a čo majú už ryby  „ prečítané“.Zmena nástrahy hneď doniesla svoje ovocie v podobe pekného boleňa. Bezhrotové háčiky okamžite umožnili uvoľnenie nástrahy a ryba sa znova mohla voľne cítiť doma vo svojej pokojnej rieke. Pár hodov, zmena nástrahy, zmena tempa a už sme fotili ďalšieho bolenieho krásavca. Uvoľnenie nástrahy a sloboda. Po skončení doobedňajšej rybačky bolo na konte asi desať boleňov a taký istý počet jalcov. O nevybraných ani nehovoriac.

Po neúspechu zdolania či trafenia mimo nástrahy zaznie zlovestná nadávka a vďaka nej začal ľudský mozog zapájať svoje mozgové bunky a automaticky sa generovala otázka akým spôsobom docieliť aby ryba trafila nástrahu alebo ako eliminovať stratenú rybu. Nuž všetko je v našich rukách a v našej hlave. Ak hlava nebude kreatívna ruky rybu nechytia. Skúsme teda trocha experimentovať a začneme chápať, že nie vždy je úspech len v jednej a v tej istej nástrahe. Z pozorovania okolitých prívlačiarov som zrazu pochopil, že väčšina sa sústreďuje na sumce, zubáče alebo štuky. Dôvod prečo tieto ryby uprednostňujú je jednoduchá. Mäso. Ryba je chutná a veľmi zdravá. To je fakt a pravda. Ale potrebujeme napráskať celú chladničku, aby  sme mali pocit sebarealizovania a dokazovania? Jasné, že nie. Treba zobrať domov len toľko rýb koľko hneď zjeme a ostatné pustiť späť do vody.

Zapamätajme si výrok jedného môjho kamaráta. „Nezabúdajme, že túto zem sme nezdedili od našich predkov, ale požičali nám ju naši vnuci“. Preto ju treba ochraňovať a bojovať za ňu.

Text: Andrej Zachar

Foto: Tomáš Szabó